ODPOČINOK NIE JE PREMÁRNENÝ ČAS

            Martin Buber v jednej zo svojich poviedok hovorí o múdrom rabínovi, ktorý mal veľa práce. A keďže nechcel strácať ani minútu svojho života, spával posediačky. Medzi prstami mal dlhú horiacu sviecu, ktorá ho mala zobudiť, len čo sa plameň dotkol jeho ruky. Nedovolil, aby jeho spánok trval príliš dlho. Raz ho takto našiel spať priateľ. Zhasol sviečku a rabín spal až do rána.
            Ráno bol svieži ako nikdy predtým. Aj komunita židov si v synagóge všimla, že s rabínom sa čosi stalo. I keď by svoj spánok predtým považoval za premárnený čas, teraz to bola preňho vzácna skúsenosť. Spoznal, že na to, aby mohol slúžiť Bohu a ľuďom, potrebuje dostatok spánku.
            Nezabúdajme ani my na to, aký je pre nás odpočinok dôležitý.